Hmla
Žilvinas Landzbergas
05.07.2019 – 01.09.2019
Kunsthalle LAB, Nám. SNP 12, Bratislava
kurátor: Lýdia Pribišová
Vernisáž: 4. júl 2019, od 18:00 do 20:00 hod.
http://www.kunsthallebratislava.sk/
Hmla v prenesenom význame znamená zahalenie významu. Zahmlievanie je znejasnenie. Hmla je neviditeľná voda, element spájajúci nebo a zem. V západnom svete dominuje racionalita, všetko musí byť vedecky dokázané, hmatateľné, iba vtedy to existuje. Litovský umelec Žilvinas Landzbergas sa, naopak, sústreďuje na dotyk s neviditeľným. Chce rozprávať príbehy neverbálne, holisticky.
V Kunsthalle LAB predstavuje autor site-specific inštaláciu pozostávajúcu z rôznorodých prírodných i umelých prvkov. Využíva rozličné materiály, ktoré odkazujú na mnohovrstvové kontexty, vytvárajúc tak diela, ktoré nazýva sociálnymi portrétmi. V Landzbergasovej tvorbe sa významy farby a svetla spájajú do nedeliteľného konceptuálneho celku, no nemenej dôležitá je i abstrahovaná geometrická kresba čiernou linkou, prostredníctvom ktorej rozpráva svoje meta-naratívy. Inštalácia pracuje s transparentnosťou presklených okien výstavného priestoru, prepájajúc tak výstavný interiér s Námestím SNP. Evokuje muzeálnu diorámu, pohľad do iného dávneho sveta.
V aktuálnej práci pre Kunsthalle LABLandzbergas vychádza z výskumu brazílskej psychoanalytičky a teoretičky kultúry Suely Rolnik, ktorá sa zaoberala domorodými kultúrami a skúmala ich vnímanie neviditeľnosti v súvislosti so súčasnou kultúrou. Projekt vychádza i z premís Mauricea Merleau-Pontyho (z jeho predmetu vnímania). Landzbergasove inštalácie transformujú priestory na situácie s vlastným časom aj priestorom. Prepojenia medzi rôznymi prvkami vytvára podľa logiky rozprávania príbehov: lineárny príbeh však nahrádza hypertextami, snovými asociáciami či odkazmi, ktoré neposkytujú definitívne odpovede. Autor v nich spája vlastné skúsenosti do úvah o sociálnych a historických kontextoch v snahe zvrátiť devalváciu neverbálneho emotívneho jazyka. Pracuje s odkazmi na baltickú mytológiu, na demiurgické úvahy o pôvode sveta, často s ekologickými presahmi a v konfrontácii so súčasnou spotrebiteľskou kultúrou. Uvažuje o dôsledkoch obdobia antropocénu na našu planétu a budúcnosť. Kombinuje netrvácne, minoritné tranzitné materiály (ako papier, sadrokartón, čierny tuš) používané skôr na skice s predmetmi každodennej potreby a s objektmi nájdenými v prírode. Tie predstavujú v jeho práci tajomný moment mýtického myslenia. Jednotlivé prvky autorských inštalácií spája metaforická atmosféra severských bájí a rozprávok. Práve v hmle sa vynárajú tajuplné rozprávkové bytosti, vlkolaci, víly, divožienky, škriatkovia. Vystupujú z podvedomia napriek tomu, že sa ich snažíme vytesniť. Bojíme sa ich, nerozumieme im. Záhadnú, niekedy až nihilistickú náladu Landzbergasovej práce vždy sprevádza jemný humor a irónia. Umelec interpretuje každodenné udalosti a esenciálnu samotu, osvetľuje krehkosť ľudskej existencie. Jeho rozmerné inštalácie majú sofistikovaný humanistický rozmer, spiritualita či kontemplácia sa v nich prelínajú s odkazmi na pobaltskú kultúrnu históriu. V Landzbergasovej práci hrá výraznú rolu architektúra, väčšina jeho realizácií sú site-specific inštalácie. Často pripomínajú architektonické modely a podčiarkujú prvky architektúry, v ktorej sú prezentované. Jeho objekty v inštaláciách sú vlastne miniatúry architektúry. Umelec sa pohráva s mierkou, zväčšuje a zmenšuje. Objekty tak dostávajú architektonické kvality.
Architektúra býva často banalizovaná domestifikáciou a autor sa ju snaží zbaviť jej funkcie: aby nepredstavovala úžitkový priestor, ale priamo vyvolávala emócie, aby sme v nej cítili svoje telo, pohyb, aby nebola dizajnom s konkrétnou funkciou a zážitok z nej aby sa dohral v mysli. Landzbergas si všíma funkcie i nefunkčnosti architektúry, ktoré interpretuje. V jeho dielach znie silný etický podtón pracujúci s kolektívnou pamäťou, podvedomím, archetypmi. Kultúrne odkazy v jeho architektonických inštaláciách sa transformujú do fenomenologických skúseností a spolu so svetlom a často aj zvukom, so špecifickými materiálmi (drevo, papier, priesvitné materiály, živice) vyvolávajú pocit sálajúceho liečivého tepla a vytvárajú osobitý hypnotický svet. Landzbergas pracuje so svetlom tak, že nasvietené predmety nadobúdajú v ostrých kontrastoch grafické kvality. Inštalácie komponuje ako partitúry a na charakteristiku svojich diel používa hudobnú terminológiu – výrazy ako dynamika, rytmus, tonalita, amplifikácia.
Ambivalentný vzťah má Landzbergas k práci s figúrou – v jeho prácach býva zastúpená nepriamo, ako pars pro toto. Azda to súvisí aj so skutočnosťou, že vyrástol v krajine bývalého Sovietskeho zväzu s doktrínou socialistického realizmu. Výnimkou bola napríklad na chrbte ležiaca figúra brankára realizovaná v múzeu Modern Art Oxford (2005) v rámci sérieArrivals > New Art from the EU. Neskôr bola ľudská prítomnosť naznačená nepriamo, ako na Bienále v São Paole (2018), kde vytvoril inštaláciu The Slow Bird. Jej základom bolo množstvo fiktívnych kníh z dreva, poukazujúcich na priesečníky vizuálneho umenia a literatúry. Na Benátskom bienále (2017) participoval v národnom pavilóne Litvy s inštaláciou R– prácou so svetlom a s transparentnosťou evokoval severské prírodné scenérie. Vychádzal z motívu písmena R, ktoré zastupuje pojmy ako rešpekt, romantický, reálny, rytmus či referovať. Umelec tam symbolicky prepájal astronómiu, rozprávkovosť, medicínu, chémiu a hudbu.
Podľa neho je R najkomplexnejšie písmeno v abecede, ktoré integruje celé spektrum geometrických tvarov a významov prekračujúcich hranice racionálneho aj imaginárneho. R je element cyklicky sa vynárajúci v Landzbergasovej tvorbe ako objekt, priestor, písmeno, znak či brána.
ŽILVINAS LANDZBERGAS(*1979, Kaunas, Litva) vyštudoval v roku 2004 sochárstvo na Vilniuskej akadémii umenia. V rokoch 2005 až 2007 absolvoval postgraduálnu umeleckú rezidenciu v De Ateliers v Amsterdame, v rokoch 2011 až 2013 viedol nezávislý umelecký priestor vo Vilniuse. Žilvinas Landzbergas občas pôsobí ako kurátor a učí aj na Akadémii umenia vo Vilniuse, kde dokončuje doktorandské štúdium. Na svojich rozsiahlych dielach často spolupracuje s rôznymi umelcami. Mnohé permanentné diela prezentoval vo verejnom priestore (v Utrechte a vo Vilniuse). V roku 2008 získal hlavnú cenu umeleckého vydavateľa Thieme Art. V roku 2017 zastupoval Litvu na 57. Benátskom bienále s inštaláciou R. Landzbergas realizoval viaceré výrazné samostatné výstavy ako Crown Off v Centre súčasného umenia (CAC) vo Vilniuse (2015), v Centre súčasného umenia Kim? v Rige (2011) či v múzeu Modern Art Oxford v Spojenom kráľovstve (2005). Svoje práce predstavil na medzinárodných skupinových prehliadkach: na 33. Bienále v São Paule (2018), na Bienále v Rige (2018), About the Treesv Zentrum Paul Klee v Berne (2016), na Sochárskom kvadrienále v Rige (2016), na výstave Million Linesv Bunkier Sztuki v Krakove (2015), na Bienále v Liverpoole (2010) či na X. Baltickom Trienále súčasného umenia (2009). Žije a tvorí vo Vilniuse.
Realizované s podporou Ministerstva kultúry Slovenskej Republiky a Bratislavského samosprávneho kraja.
