Jeden za všetkých
LUANA PERILLI & GUDRUN HASLE
28.08.2013 – 20.09.2013
Medium Gallery, Bratislava
kurátor: Lýdia Pribišová
Výstava predstavuje dva rôzne pohľady na spoločenské systémy založené na kolektívnom súžití. Táto téma je veľmi aktuálna práve v období, keď sa pomaly vyčerpáva postfordistický model spoločnosti a nové efektívne riešenia stále nie sú k dispozícii. Dve umelkyne z historicky veľmi odlišných krajín bývalého “západného bloku” , Talianska a Dánska, tu predstavujú dva odlišné prístupy, možnosti nazerania na daný stav.
Talianska umelkyňa Luana Perilli (Rím, 1981) predstavuje svoj multidisciplinárny dlhodobý výskum, v rámci ktorého skúma svet živočíchov žijúcich v organizovanom spoločenstve. V projekte Superorganism sa sústredila na sociobiologické aspekty fungovania mravcov a na aplikáciu získaných poznatkov na súvislosti globálnej sociálnej a ekonomickej krízy. Projekt Luany Perilli pozostáva z objektov, inštalácií, videí, kresieb a koláži, obsahuje i viaceré texty týkajúce sa jej výskumu. Objekty sú vitrínami so životným priestorom mravčej kolóny, s reálnymi hniezdami živých mravcov, ktoré možno sledovať cez sklo. Sprievodné video kombinuje záznam z invázie mravcov v istom byte s dokumentárnym filmom Goodbye Mrs Ant o tomto hmyze z roku 1959 a videozáznam produkovaný spoločnosťou Velsicol Chemical Corporation, ktorý na jednej strane približuje fascinujúci život a inteligenciu mravčej kolónie a na druhej strane propaguje produkt, ktorý ich má vyhubiť. Umelkyňa ponúka model fungovania spoločnosti, opozíciu k súčasnému individualistickému princípu, alternatívu societu, ktorá svoj úspech a prežitie v nehostinných podmienkach založila na sofistikovanom kolektívnom systéme radikálneho altruizmu. Tento nie je abstraktným morálnym inperatívom, ale prirodzeným zákonom, ktorý garantuje blahobyt a silu hmyzu žijúcemu v kolóniach. Superorganizmus funguje ako jednotné telo, jednotliví členovia fungujú ako jeho bunky. Umelkyňa sa sústredila na priblíženie konrétnych príkladov prosociálneho správania sa mravcov, ako vzájomná pomoc, spoločná starostlivosť o nové generácie, spoločný system stravovania, avšak nezabudla spomenúť aj iné črty fungovania mravčej kolónie, ako sociálny parazitizmus alebo dokonca zotročovanie jedného druhu mravcov iným. Nastavuje tak zrkadlo prostredníctvom spoločnosti, ktorá funguje na podobnej základni ako tá ľudská.
Ústrednou témou projektu It Hade To Be Love dánskej umelkyne Gudrun Hasle (1979, Kodaň) je dlhoročné angažovanie sa jej rodičov v dánskom komunistickom hnutí, ktoré romanticky bojovalo za lepšiu spoločnosť. Po páde železnej opony sa stalo hnutie minulosťou, ktorú dnes dánska spoločnosť vníma ako zmes gýču, pátosu a pocitu viny z nepriamej účasti na politických hriechoch. Gudrun Hasle nesúdi svojich rodičov, ale používa rodinnú históriu ako kontexuálnu základňu, prostredníctvom ktorej sa snaží pochopiť prítomnosť. Diela, ktoré Gudrum Hasle pripravila v rámci projektu, zaznamenávajú proces mladíckeho nadšenia jej rodičov, angažovanie sa, revolučné idey, cez postupné pochybnosti, až po sklamanie, rezignáciu. Projekt obsahuje zbierku predmetov umelkyniných rodičov odkazujúcich k ich komunistickej minulosti. Vo videu A Sign From My Mother’s Past jej matka približuje jej pohľad na svoju minulosť, kedy s ostatnými squattermi obývali opustený dom v Kodani. Projekt Hade To Be Love je súčasťou pokračujúcej analýzy jej osobnej kultúrnej histórie. Tvorba dánskej umelkyne Gudrun Hasle je založená reflexii jej osobnej, častokrát až intímnej histórie. Zaujíma sa o rôzne spôsoby sociálnej interakcie, skúma podmienky ľudskej existencie v spločnosti a dosah spoločenských vzťahov na súkromný život jednotlivca. Spracúva rôzne príhody z vlastného života a života jej rodiny, vytvára z nich modelové situácie. Je dyslektičkou, pokúša sa obrátiť svoj hendikep na pracovný prostriedok, pretože pri čítaní jej textov sa dyslektikom stáva práve divák, zažívajúci na vlastnej koži neschopnosť prečítať akýkoľvek text. Pracuje s rôznymi médiami, najmä s výšivkou, fotografiou, linorytom, videom, textom, inštaláciou a kresbou.
S finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.
