On the stage
András Cséfalvay, Ilona Németh, Zuzana Žabková
10.07.2014 – 18.09.2014
The Gallery Apart, Via Francesco Negri, 43, 00154, Rím
kurátor: Lýdia Pribišová
Výstava On the stage predstaví trojicu slovenských umelcov, zaoberajúcich sa vzťahom percepcie umeleckého diela, vzťahom diváka a javiska, reprezentácie a s ňou spojenými úskaliami. Hlavnou témou diel Andrása Cséfalvaya je prezentácia ľudských ambícií, tendencia k zachraňovaniu ľudstva, spasiteľstvu, pád hrdinov, nemožnosť naplniť ambície, prázdnota hrdinských činov. Tieto témy sa objavujú často v klasických operách. András Cséfalvay vystaví dielo, s ktorým vyhral v roku 2009 Cenu Oskára Čepana, a ktoré dodnes patrí k jeho najvýraznejším, Maquette/Maketa. Umelec vo svojich dielach často pracuje s hudbou, nedávno mu vyšiel i vlastný hudobný album. Hlavným hrdinom diela, makety opery, je samotný András Cséfalvay a ústrednou témou je jeho ambícia vytvoriť výpravné monumentálne operné dielo, so symfonickým orchestrom, výpravnou scénou a všetkým čo k tomu partí. Dielo Maquette/Maketa, je model opery, pozostávajúci z troch videoprojekcií, evokujúcich opernú scénu. Po stranách tmavej drapérie v tvare U premieta statické zábery divadelných lóží, zakiaľ sa v centre odohrávalo jadro projekcie – náčrt operného opusu. Video, v ktorom autor plnohodnotne zastáva úlohu hlavného tvorcu, skladateľa, režiséra, hudobníka, speváka i herca, je prerozprávaním viacerých rozpracovaných opier, pričom jednotlivé časti sú ilustrované navrhovanými hudobnými a výtvarnými motívmi. Nosná línia cyklu predstavuje hrdinu v centre pozornosti.
V jeho príbehu sledujeme neustále snahy uspieť a následné zlyhania. Andrása Cséfalvaya opera zaujíma najmä ako Gesamkunstwerk – a jej vytvorenie má byť pre neho dôkazom úspechu, dosiahnutie celoživotného cieľa. Dielo je maketou, ktorá síce funguje sama osebe ako uzavreté dielo, ale zároveň poukazuje na fakt, že samotnú operu nie je potrebné nikdy dokončiť. Ilona Németh predstaví monumentálnu site – specific inštaláciu Hľadisko, odkazujúce k autoreferencialite, zneisteniu rolí diváka a herca. Železná konštrukcia s plastovými stoličkami pripomínajúca otvorenú tribúnu štadióna. Interiérová konštrukcia pripomínajúca lešenie však netvorí samostatnú sochu, keďže sa vždy upravuje na podmienky jednotlivých výstavných priestorov. Táto agresívna a zároveň fascinujúca konštrukcia, s vlastným rytmom a repetitívnym charakterom naznačuje i motív ozveny, nemožnosť dialógu, patovú situáciu. Projekt okrem iného odkazuje i na komplikované aktuálne mocenské vzťahy v inštitúciach súčasného umenia v stredoeurópskom priestore. Projekt Ilony Németh je podobne ako opera Andrása Cséfalvaya o balansovaní na hrane úspechu a zlyhania. Video Zuzany Žabkovej Small Odyssey II (2011) http://vimeo.com/28508882 je introvertnou úvahou o možnostiach vyjadrenia, o prázdnote a podobne ako ostatné diela o možnosm zlyhaní. Video zaznamenáva hru na klavíri, avšak hudobný nástroj nevydáva žiadnu melódiu, počujeme len jemné kladenie prstov na klávesy. Video je špecifickou choreografiou pre ruky. Mladá autorka Zuzana Žabková je známa špecifickým prepájaním súčasnej choreografie, tanca s výtvarným umením. Venuje sa videoartu, videoperformance, choreografii, inštalácii, soundartu a ich presahom. Vo svojich prácach často manipuluje s definíciami „dnešných bežných utópií“. Experimentom získava prehľad o variabilite daných definícií, a tak sa spolu s divákom učí na vlastných chybách. Možno aj pre lepšiu budúcnosť.
S finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.
